Anatómia hada
Povrch hadieho tela pokrýva veľmi pružná koža pokrytá šupinami, ktoré sa líšia tvarom i veľkosťou v závislosti na druhu. Na spodnej strane tela majú hady brušné, priečne uložené šupiny, ktoré spolu s brušnými svalmi umožňujú plazenie. Hady majú pretiahnuté telo, v ktorom splýva krk, brucho i chvost.
hadie šupiny pozostatky nôh u pytóna
Len vývojovo najstaršie skupiny si zachovali nevyvinutú panvu a nepatrné zvyšky zadných nôh v podobe drobných pazúrikov po stranách kloaky (napr. pytóny, veľhady). Celá kostra hadov sa skladá len z lebky, dlhej chrbtice so stavcami a množstvom rebier. Lebka hadov sa čiastočne líši podľ jednotlivých druhov, spoločné však majú kĺbové spojenie medzi hornou a dolnou čeľusťou, čo umožňuje prehĺtať značne veľkú korisť. Toto spojenie zaisťujú silné a veľmi pružné väzy. Zuby sú väčšinou zakrivené a ohnuté dozadu, čo zabraňuje vyšmyknutiu ulovenej koristi. Hadie telo má množstvo zložitých svalov, najviac je medzirebrových.
Výsledkom dokonalej koordinácie všetkých svalových skupín je pre hady charakteristický ľahký a kĺzavý pohyb. Hadiemu telu sa pochopiteľne prispôsobil aj tvar a uloženie vnútorných orgánov. Párové orgány bývajú zvyčajne zredukované na jeden.
