Farbomena chameleónov
Zmena farby u chameleónov je veľmi atraktívny jav, vďaka ktorému si tieto plazy získali obdiv mnohých chovateľov. Sfarbujú sa, aby lepšie splynuli s prostredím, či už na ochranu pred predátormi, alebo naopak, ak sú samé predátory, aby mohli nečakane zaútočiť na korisť. V zásade platí, že samci sú oveľa farebnejší ako samice. Mláďatá získavajú schopnosť farbomeny pribúdajúcim vekom.
Premenlivé sfarbenie však neslúži predovšetkým na maskovanie, ale hlavne na komunikáciu s partnermi rovnakého druhu. Napríklad súperenie samcov o teritórium alebo pytačky sú často sprevádzané výraznou zmenou farieb a vzorov kože. Vtedy ich sfarbenie zjasnie a výrazne zosilnie.
Zafarbenie závisí tiež od vonkajších faktorov, ako sú teplota, slnečné svetlo, denná doba či vlhkosť. Pri vysokých teplotách, sa zvieratám farba zjasňuje a lepšie odráža dopadajúce svetlo, čo bráni prehriatiu. Naopak, pri nízkych teplotách, zasa farba stmavne, vďaka čomu chameleóny lepšie absorbujú tepelnú energiu svetla. Ak je ale slnečné žiarenie príliš silné, zafarbuje sa plaz vplyvom absorbovaného UV-melanínu na čierno. V noci nadobúda koža veľmi svetlé farby. S pribúdajúcim vekom a pri ochoreniach bývajú farby svetlejšie až vyblednuté.
Na prvom obrázku chameleón pripravený na párenie, na druhom gravidná samička.
Sfarbenie pred súbojom. Mláďatá sú svetlo zelené.
Keď prežíva chameleón stres, stmavne. Ohrievanie pod lampou sprevádza hnedé sfarbenie.
Rieppeleon brevicaudatus
Spektrum farieb kože a jej vzorov je druhovo špecifické. Niektoré druhy majú len veľmi malý rozsah farieb (napríklad Rieppeleon brevicaudatus) alebo vôbec nemôžu meniť farbu.
Ako to funguje?
Rýchlosť zmeny farby, prebieha v závislosti od druhu a danej situácie. Najrýchlejše sa menia farby v nebezpečenstve alebo bojových podmienkach. Zmena farby prebieha rozšírením a koncentráciou pigmentu v bunkách kože. Za zmenu farby zodpovedajú tri typy špecializovaných optických kožných buniek. Tieto sú uložené v niekoľkých vrstvách nad sebou pod vonkajšou vrstvou kože. Melanofory, xantofory (alebo erytrofory) a guanofory obsahujú cytoplazmu, v ktorej sa nachádzajú farbivá. Každá z týchto vrstiev je zodpovedná za rôznu farbu alebo pomer farieb. Vrchná vrstva umožňuje žlté a červenkasté odtiene cez karotenoidy. Pod nimi je vrstva buniek s tmavo hnedým melanínom. Najspodnejšia vrstva buniek je vďaka farbivu guanín schopná lomiť dopadajúce svetlo na modrú farbu. Výsledok súhry všetkých farebných buniek vytvára v konečnom dôsledku efektivitu farebného dojmu.
