Hady
Hady patria do skupiny plazov a zahŕňajú asi 2700 druhov. Žijú na všetkých svetadieloch sveta okrem Antarktídy. Ich veľkosť je rôzna, od najmenšieho slepáňa, ktorý meria iba 11 cm, po pytóna mriežkovaného s dĺžkou 10m. Sú to od narodenia samotárske tvory.
Telo hada
Telá hadov sa u rôznych druhov líšia, pretože sú prispôsobené prostrediu, v ktorom žijú. Stromové hady majú dlhý chvost, ktorý im pomáha liezť, podzemné hady majú zaoblené telo, aby sa ľahšie predierali cez pôdu a zemné hady majú mohutnejšie telo so silnými šupinami na bruchu, o ktoré sa môžu opierať, keď sa plazia. Morské hady majú veslovitý chvost, ktorý im pomáha pri plávaní. Hady sa dokážu pohybovať bez pomoci nôh, krídel či plutiev.
Potrava
Hady sú predátori, živia sa živočíšnou potravou, najmä vtákmi, cicavcami, žabami a plazmi. Väčšina hadov svoju korisť najprv omráči jedom alebo zadusí. Hady žerú s veľkými prestávkami, dokážu však naraz prijať veľké množstvo potravy. Čeľuste majú na lebke voľne zavesené, vďaka čomu môžu doširoka roztiahnuť a prehltnúť aj veľmi veľkú korisť. Nie sú však pripôsobené na kúskovanie potravy, preto ju prehĺtajú vcelku.
Mláďatá
Väčšina hadov kladie vajicia, samice ich zahrabávajú na vhkých miestach. Niektoré druhy, napríklad pytóny, sa okolo vajec ovýjajú, aby ich zohrievali, väčšina druhov sa však o znášku nestará. Medzi hadmi sú aj živorodé druhy, napríklad veľhady. O vyliahnuté mláďatá sa rodičia nestarajú, preto sa musia hneď postarať samy o seba.
Zvliekanie
Hadie šupiny pokrýva tenká vrstva pokožky, ktorá sa niekoľkokrát do roka zvlieka. Tento proces umožňuje hadom rásť. Pod starou vrstvou pokožky sa ešte pred jej zvlečením vytvorí nová vrstva. Po zvliekaní zostane po zdravom hadovi celá neporušená priehľadná pokožka.
